Michal Ponist
Myšlienky mániodepresívneho poľského dôchodcu.
Nekonečné prázdno, podozrivé ticho, obvyklé sivo, mŕtvolný chlad... To bol výber z tých lichotivejších opisov toho, čomu sa podobalo dnešné popoludnie. Vlastne stačí povedať len popoludnie, lebo také bolo asi každé za posledných trinásť rokov. Bez pocitov, bez vnímania, bez duše. Vlastne, jeden pocit som si pravidelne uvedomoval..