Jazda na bicykli večerným Oxfordom je veľmi príjemným zážitkom. Dole rýchlym dlhým kopcom, prechod z cesty na chodník a prudká zákruta vľavo, lampu míňam tesne, skoro ako bránku pri obrovskom slalome. Potom ešte strmejší briežok pred kruhovým objazdom.. Všetko sa deje veľmi rýchlo, nevidím za roh. Keby mi tak oproti vybehol cyklista, ..prebleslo mi hlavou. Neskôr, keď premávka hustne, som na High Street, zavesím sa za môj obľúbený autobus, do závetria. Autobus je červený, ale má na sebe napísane, že je zelený. Kecám? Nie, tu majú autobusy na plyn, takže človek si v závetrí autobusu vychutnáva len teplý vzduch z motora. Okolo sa mihajú oproti idúce autobusy a taxíky. Chodci sa nebezpečne približujú k jazdným dráham vozidiel. Nieje to nič príjemne, aj keď vlastne robievam to isté. Snažím sa udržať tempo s autobusom. A zároveň starostlivo sledujem brzdové svetlá červenej ozruty predo mnou. Dostávame sa do hustejšie zaľudnenej časti mesta a autobus ide čoraz pomalšie. Rozhodnem sa poďakovať mu za jeho nezištnú pomoc a rozlúčiť sa s ním. V tejto časti mesta platí, že najrýchlejším dopravným prostriedkom je bicykel, samozrejme pod podmienkou že nerešpektujete zákazové značenie. Vynáram sa teda spoza autobusu na pravej strane a radím sa do stredu. Až tu to celé začína byť zaujímavé, oproti sú už nastúpené dva rovnaké červené autobusy a neohrozene sa blížia na jednu úroveň so mnou a autobusmi stojacimi v mojom pruhu. Dobrým zvykom je sa zďaleka cyklistovi vyhýbať. V tejto štvrti je to však prakticky nemožné, a tak si vychutnávam jazdu medzi proti sebe idúcou kolónou prevažne autobusov. No, každopádne lepšie ako ležať doma. Konečne som v centre, zamknem bicykel a snažím sa zbystriť Miguela.
Všetko ďalšie je v porovnaní s jazdou už len nuda.. Ah!, možno ešte treba spomenúť širokouhlú obrazovku v bare a videoklip k pesničke "Don't stop me now" v podaní božského Freddieho. Klipy, ktoré boli pred ním, 50centa, či Justina T. a atď. na viac mien si už nepamätám, pôsobili gýčovito, mali rovnaký rytmus a dominovali v nich rôzne hlbokotónové kreácie, ktoré tak často počuť z otvorených okienok áut s metrosexuálne vyzerajúcou posádkou. Premakané efekty a ťažké prachy za klip, drahé autá, lacné ženy.., všetko zabalené do coolového odlesku perfekcionizmu, a Freddie ich svojim teatrálnym rockovým vystúpením schoval do kapsy. Možno nie perfektne zladeným oblečením a účesom, ale všetkým ostatným áno. Niektorí ľudia si jednoducho zaslúžia žiť večne..
A ešte poďakovanie autorke tohto inšpirujúceho článku, bez ktorého by sa niektoré veci nestali.